Cesta za sebapoznaním

Čo je to program? Ako vzniká? Môže nás ovládať? Týka sa aj mňa? Fungovanie človeka je principiálne veľmi jednoduché. Fungujeme na základe programov, blokov, ktoré sme si vytvorili a následne ich žijeme. 99 % populácie o nich nevie, nikdy nepočula, nevidela a myslí si, že nezažila. Príčinu svojich problémov vidia inak. Zvyšné percento si začína uvedomovať, že niečo nie je OK a zisťuje, že doterajšie riešenia problémov fungujú krátkodobo alebo vôbec. Útek, filozofovanie, zvalovanie viny na iného alebo typ myslenia „niekto to za mňa vyrieši.“ Nič z uvedeného nepomáha, viem to ja, viete to vy. Program vzniká kombináciou myšlienky a emócie. Dôležité je, že vzniknutý program následne ovláda náš život, naše správanie, vnímanie a prežívanie. Keďže bloky, programy, vznikajú len v detstve (a je ich konečný počet), v praxi to znamená, že keď mne ako dieťaťu mamina zakáže hrať sa s kamienkami a mám pri tom nepríjemný pocit, dokonca si pomyslím: “je na mňa zlá“, „nemá ma rada“ vytvorila som si blok. Myšlienka sa zapísala ako program, a ja ďalej žijem : „nemá ma rada“ a “je na mňa zlá“. V škôlke bude na mňa zlá p. učiteľka, neskôr v škole bude na mňa zlá spolužiačka, kamarátka alebo kolegyňa ma nemá rada a takto postupne stále niekto bude na mňa zlý a nebude ma mať rád. Iný príklad, kedy otec odchádza do práce a dieťa si so zlým pocitom pomyslí: „kašle na mňa“, „nevenuje sa mi“. Čo sa stane? Blok sa bude ukazovať vo vzťahu so súrodencami, spolužiakmi, partnermi a partnerkami, opäť som niekomu ukradnutá/ý a kašle na mňa. Je to jednoduché. V súčasnosti to vedieť nemusím, môže sa zdať, že si to nepamätám. Pre analitické typy dávam do pozornosti obrannú funkciu mozgu – vytesnenie. Ostatným názor, že náš mozog je dokonalý archív všetkého, čo sme zažili. Tak ako intenzívne dieťa tú, ktorú situáciu prežíva, tak negatívne v dospelosti reaguje. Všetko, čo nás hnevá, vytáča, mrzí alebo z čoho sme smutní, sú dôsledky blokov/programov z detstva. Dokonca aj zdravotné problémy majú rovnaký základ. Ľudia s oslabeným zrakom si zväčša v detstve vytvorili prgram: “nechcem to vidieť“, s poškodeným sluchom: „nechcem to počuť“ častokát pri hádke rodičov alebo násilí medzi nimi, pre ilustráciu. Žijeme ich všetci, či o tom vieme alebo nie. Ale každý sa k ním môžeme postaviť inak. Čo s tým? Ako z toho von? Dá sa blok odstrániť? Môžem byť sťastná/ý? Jediné čo potrebujem urobiť je rozhodnúť sa. Ak sa pre niečo nerozhodnem, tak to jednoducho nemôžem mať. Stačí pochopiť súvislosti, rozhodnúť sa. V súčasnosti existuje mnoho metód a možností. Voľba je na každom z nás. Ja som sa rozhodla a čo vy?

Zdroj: Karel Nejedlý, Metoda RUŠ aneb Já to mám jinak