Čo je to program? Ako vzniká? Môže nás ovládať? Týka sa aj mňa? Fungovanie človeka je principiálne veľmi jednoduché. Fungujeme na základe programov, blokov, ktoré sme si vytvorili a následne ich žijeme. 99 % populácie o nich nevie, nikdy nepočula, nevidela a myslí si, že nezažila. Príčinu svojich problémov vidia inak. Zvyšné percento si začína uvedomovať, že niečo nie je OK a zisťuje, že doterajšie riešenia problémov fungujú krátkodobo alebo vôbec. Útek, filozofovanie, zvalovanie viny na iného alebo typ myslenia „niekto to za mňa vyrieši.“ Nič z uvedeného nepomáha, viem to ja, viete to vy. Program vzniká kombináciou myšlienky a emócie. Dôležité je, že vzniknutý program následne ovláda náš život, naše správanie, vnímanie a prežívanie. Keďže bloky, programy, vznikajú len v detstve (a je ich konečný počet), v praxi to znamená, že keď mne ako dieťaťu mamina zakáže hrať sa s kamienkami a mám pri tom nepríjemný pocit, dokonca si pomyslím: “je na mňa zlá“, „nemá ma rada“ vytvorila som si blok. Myšlienka sa zapísala ako program, a ja ďalej žijem : „nemá ma rada“ a “je na mňa zlá“. V škôlke bude na mňa zlá p. učiteľka, neskôr v škole bude na mňa zlá spolužiačka, kamarátka alebo kolegyňa ma nemá rada a takto postupne stále niekto bude na mňa zlý a nebude ma mať rád. Iný príklad, kedy otec odchádza do práce a dieťa si so zlým pocitom pomyslí: „kašle na mňa“, „nevenuje sa mi“. Čo sa stane? Blok sa bude ukazovať vo vzťahu so súrodencami, spolužiakmi, partnermi a partnerkami, opäť som niekomu ukradnutá/ý a kašle na mňa. Je to jednoduché. V súčasnosti to vedieť nemusím, môže sa zdať, že si to nepamätám. Pre analitické typy dávam do pozornosti obrannú funkciu mozgu – vytesnenie. Ostatným názor, že náš mozog je dokonalý archív všetkého, čo sme zažili. Tak ako intenzívne dieťa tú, ktorú situáciu prežíva, tak negatívne v dospelosti reaguje. Všetko, čo nás hnevá, vytáča, mrzí alebo z čoho sme smutní, sú dôsledky blokov/programov z detstva. Dokonca aj zdravotné problémy majú rovnaký základ. Ľudia s oslabeným zrakom si zväčša v detstve vytvorili prgram: “nechcem to vidieť“, s poškodeným sluchom: „nechcem to počuť“ častokát pri hádke rodičov alebo násilí medzi nimi, pre ilustráciu. Žijeme ich všetci, či o tom vieme alebo nie. Ale každý sa k ním môžeme postaviť inak. Čo s tým? Ako z toho von? Dá sa blok odstrániť? Môžem byť sťastná/ý? Jediné čo potrebujem urobiť je rozhodnúť sa. Ak sa pre niečo nerozhodnem, tak to jednoducho nemôžem mať. Stačí pochopiť súvislosti, rozhodnúť sa. V súčasnosti existuje mnoho metód a možností. Voľba je na každom z nás. Ja som sa rozhodla a čo vy?
Zdroj: Karel Nejedlý, Metoda RUŠ aneb Já to mám jinak